Úvodník: Otvorte vysokým školám dvere a sprísnite nároky vo vnútri

Slovenská vysoká škola dnes najprv meria, kto sa dostane dnu, a až potom, čo sa vnútri naučí. Poradie je obrátené a platia za to mladí ľudia, ktorí čakajú pred bránou, aj zamestnávatelia, ktorí dostanú diplom, no nie vždy aj zručnosti.

Kimmo Haanpää, lektor elektroenergetiky na fínskej odbornej vysokej škole Metropolia, v epizóde podcastu Kuuntelija (po fínsky) hovorí nahlas to, čo mnohí učitelia myslia potichu: systém vyrába predovšetkým diplomy. Podľa neho sa vstupná úroveň študentov zhoršila, latka sa posunula nižšie a model financovania odmeňuje školu skôr za počet absolventov než za to, čo absolventi vedia. Rovnakú myšlienku rozvinul aj v texte v denníku Uusi Suomi (po fínsky). Ide o postrehy jedného učiteľa, nie o výskum. Oplatí sa ich však počúvať pozorne, lebo hovorí človek, ktorý podpisuje hodnotenia.

▶

Zdroj: podcast Kuuntelija, učiteľ Kimmo Haanpää, 27. 9. 2026 (po fínsky)

Diagnózu je ľahké prijať, riešenie je ťažšie. Obvyklý reflex je sprísniť vstup, znížiť počet miest a dúfať, že hustejšie sito zdvihne úroveň. Problém by sa tým len presunul. Na Slovensku si podľa portálu slovensko.sk každá vysoká škola sama rozhoduje o prijímaní a o počte prijatých študentov a podľa databázy Eurydice je základom úspešne ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, pričom fakulty organizujú prijímacie skúšky, väčšinou písomné. Sito teda stojí pri bráne. Čo sa deje za ňou? Podľa denníka Pravda z apríla 2022 nedokončí prvý ročník viac než tretina vysokoškolákov. V akademickom roku 2018/19 to bolo 31 percent, z toho 17 percent študentov neuspelo a takmer 14 percent odišlo. Ministerstvo školstva podľa denníka dôvody neeviduje a prevenciu necháva na školách. Sú to staršie údaje a novší súhrnný prehľad sa mi nepodarilo nájsť, no už samotná medzera v evidencii hovorí veľa.

Aj preto je čakanie na miesto taká drahá položka. Podľa správy Education and Training Monitor 2025 malo na Slovensku vysokoškolské vzdelanie v roku 2024 len 37,2 percenta ľudí vo veku 25 až 34 rokov, zatiaľ čo priemer Európskej únie bol 44,2 percenta. Krajina, ktorej mladých ľudí v čase demografického poklesu ubúda, si nemôže dovoliť, aby jeden ročník strávil rok či dva čakaním. Ako ukazuje úvaha o tom, ako demografický pokles mení podnikanie v regióne, každý šikovný človek na trhu práce bude čoraz vzácnejší. Odkladanie nástupu nič nepridáva, len uberá.

Lepšou cestou je obrátiť poradie: dvere otvoriť širšie a nároky sprísniť vo vnútri. V Estónsku sa tento nápad uskutočnil aspoň sčasti. Prijímanie tam stojí prevažne na celoštátnych skúškach a stredoškolských známkach, hoci niektoré odbory majú vlastné skúšky alebo pohovory, ako opísal portál ERR. Rozhodujúcejšia bola reforma z roku 2013. Odvtedy je štúdium v estónčine pre denných študentov, ktorí plnia študijné povinnosti v plnom rozsahu, bezplatné. Kto zaostáva, môže musieť chýbajúce kredity nahradiť, ako opisuje databáza Eurydice. Selekcia sa presunula od brány do študovne a zásada je jednoduchá: splň, alebo zaplať.

Výsledky sú sľubné, nie zázračné. Podľa estónskeho ministra školstva klesol podiel tých, ktorí štúdium prerušili, z 15,6 percenta na 13,6 percenta v rokoch 2013 až 2018 a podiel absolventov, ktorí skončili v štandardnom čase, vzrástol zo 43,2 percenta na 52,7 percenta v rokoch 2016 až 2019. Estónsky národný kontrolný úrad Riigikontroll zasa v roku 2019 hodnotil, že výsledky reformy boli nerovnomerné. Estónsky model teda nie je hotová odpoveď. Jeho zásada však obstojí: nárok na štúdium sa získava plnením povinností, nie státím v rade. Slovensko by mohlo prijímať viac študentov a nechať selekciu prebehnúť v prvom ročníku, kde mierkou je skutočný postup, a nie jeden skúškový deň.

Vyraďovacia súťaž znie tvrdo a kritiku treba brať vážne. Selekcia v prvom ročníku môže poškodiť študenta, ktorý popri škole pracuje, stará sa o príbuzného alebo na začiatku potrebuje viac času. Pravidlá preto musia merať postup, nie životnú situáciu, a cesta cez externé či čiastočné štúdium musí zostať otvorená. Druhá námietka sa týka nákladov: ak sa prijme viac ľudí, treba viac výučby. Je to pravda, no súčasný systém už teraz platí za prerušené štúdium, odložené roky a tituly, ktoré nezodpovedajú potrebám praxe. Peniaze sa minú tak či tak. Otázka znie, či na čakanie, alebo na učenie. Pritom je zaujímavé, že aj slovenské vysoké školy už podľa Education and Training Monitoru čiastočne dostávajú peniaze podľa merateľných ukazovateľov: zmluvy o výkone zavedené v roku 2024 viažu časť štátnej dotácie, spolu 301,5 milióna eur na roky 2024 až 2026, na plnenie cieľov. Stačí, aby cieľom nebol len počet diplomov.

Vyraďovacia súťaž je spravodlivá len vtedy, ak je výbava v poriadku. Školy musia každému študentovi sprístupniť nástroje umelej inteligencie namiesto toho, aby ich zakazovali a dúfali v to najlepšie. Potrebná je aj spoločná znalostná databáza, do ktorej sa zbiehajú prednášky, cvičenia, spätná väzba učiteľov a riešenia z predchádzajúcich ročníkov, aby z nej umelá inteligencia vedela vybrať správne miesto v správnej chvíli. Po tretie, budovanie nových zručností si zaslúži bonusové body. Študent, ktorý postaví merací nástroj pre laboratórium, zautomatizuje opakovaný výpočet alebo naučí jazykový model slovník svojho odboru, robí presne tú prácu, akú čoskoro bude trh práce očakávať. Ako ukazuje návod, ako zvládnuť AI skilly za desať minút, samotné nástroje sa učia rýchlo. Ťažšie je pochopiť problém, ktorý majú vyriešiť.

Pre študenta to znamená výučbu na úrovni osobného trénera. Doteraz bolo osobné vedenie výsadou nemnohých, lebo učiteľov čas nestačí na tridsiatich študentov naraz. Keď umelá inteligencia pozná chyby, postup aj slepé miesta každého študenta, vedenie sa dá rozšíriť na všetkých. Učiteľ sa uvoľní pre to, čo dokáže iba človek: klásť nároky, povzbudzovať a povedať otvorene, kedy práca ešte nestačí. Rovnaká logika funguje vo firmách, ako rozoberá text o tom, prečo pri AI agentoch rozhoduje aj spôsob práce: stroj nesie opakovanie, človek zodpovedá za smer.

Meranie sa musí vrátiť na papier a nie je to krok späť, ale vpred. Keď jazykový model napíše esej za pár sekúnd, domáca úloha už nehovorí, čo študent vie. Písomná skúška pod dohľadom hovorí. Ukáže, čo má študent vo vlastnej hlave, keď nemá žiadnu pomôcku. Až potom nastupuje umelá inteligencia a analyzuje odpovede. Vidí, kde sa celej skupine trhá porozumenie, ktorá chyba sa opakuje z ročníka na ročník a kto potrebuje viac cvičenia skôr, než zaostane. Učiteľ dostane diagnózu, študent spätnú väzbu a kurz sa nabudúce opraví. Skutočné vedomosti sa teda merajú bez stroja, ale učenie sa zlepšuje s pomocou stroja.

Najodvážnejšia časť myšlienky sa týka absolvovania. Keď študent odchádza zo školy, dostane na pevnom disku s kapacitou jeden terabajt zbalené spoločné porozumenie celej školy: materiály svojho odboru, vyriešené úlohy, vysvetlenia učiteľov, vlastné poznámky a nad nimi nastaveného asistenta, ktorý ich všetky pozná. Autorské práva, ochranu osobných údajov a aktuálnosť materiálov treba riešiť dôkladne, no sú to riešiteľné otázky, nie dôvody, prečo nič nerobiť. Takýto balíček na cestu rozdá štartovné pozície na trhu práce nanovo. Zamestnávateľ si už nenajíma len osvedčenie, ale človeka, ktorý prešiel skutočným sitom a prináša so sebou knižnicu, s ktorou vie pracovať od prvého dňa. A nejde o okrajový problém: podľa zamestnávateľského prieskumu OECD, ktorý cituje Education and Training Monitor, hlási nedostatok zručností 54 percent firiem.

Návrh od vysokých škôl vyžaduje viac než súčasný model. Financovanie by malo odmeňovať vedomosti, nielen ukončené tituly, učiteľom treba uvoľniť čas od rutiny pre vedenie študentov a študenti musia prijať, že prvý ročník je skúška, nie odmena. Cena je však nižšia než cena alternatívy. Ak chce Slovensko držať krok, nemôže si dovoliť školský systém, ktorý premrhá mladé roky pri bráne a potom ich pustí von s papierom, čo nezodpovedá vedomostiam.

Učitelia ako Haanpää už urobili to najdôležitejšie: povedali nahlas, že cisár je nahý. Teraz je rad na vysokých školách, ministerstve a zamestnávateľoch, aby sa pozreli do zrkadla. Školy nemusia vyberať medzi množstvom a kvalitou. Musia prestať merať na nesprávnom mieste.