Novinári pod tlakom: keď mocní vyberajú, kto sa pýta

Česká investigatívna reportérka Zdislava Pokorná opisuje, ako sa politici naučili médiá umlčiavať, zosmiešňovať a selektovať — a prečo je to problém aj pre podnikateľov, ktorí potrebujú overené inform

Existuje jedna vec, ktorú má dobrý novinár a dobrý podnikateľ spoločnú: obaja potrebujú vedieť, ako sa veci naozaj majú. Nie ako by mali vyzerať v tlačovej správe, ale ako fungujú v skutočnosti. A práve preto by rozhovor, v ktorom sú novinári pod tlakom hlavnou témou, nemal zaujímať iba redakcie.

Česká investigatívna reportérka Zdislava Pokorná z Deníku N v rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom opísala postup, ktorý pozná už celý región. Niektorí politici podľa nej voličom neponúkajú program, ale neustály stret — s prezidentom, s médiami, s kýmkoľvek, kto sa hodí ako protivník. Konflikt je obsah. A médiá sú vďačná kulisa.

Umlčiavať, zosmiešňovať, selektovať

Pokorná pomenúva tri techniky, ktoré fungujú v tandeme. Umlčiavanie znamená, že otázka nedostane odpoveď. Zosmiešňovanie znamená, že otázka dostane odpoveď, ktorá z pýtajúceho urobí terč. A selekcia je najtichšia z nich: rozhoduje o tom, kto sa vôbec dostane do miestnosti.

Práve selekcia je pre podnikateľa najzaujímavejšia, lebo je najmenej viditeľná. Keď je novinár na tlačovej konferencii vysmiaty, vidíte to. Keď tam nie je vôbec, nevidíte nič — len chýbajúcu otázku, o ktorej ani neviete, že mala zaznieť.

Ako sa to rieši v redakcii

Pokorná hovorí o tom, ako v Deníku N pracujú so zákazmi vstupu na tlačové konferencie. Nejde o gesto urazeného, ale o praktické rozhodnutie: čo robiť, keď vás z miestnosti vylúčia, ale správu treba napísať aj tak. Redakcia si musí odpovedať, či zákaz zverejní, či pošle iného kolegu, alebo či informáciu získa inou cestou.

To je mimochodom presne ten typ rozhodovania, ktorý pozná každý zakladateľ firmy. Máte obmedzený prístup k informácii, ktorú potrebujete, a musíte si vybrať medzi rýchlosťou a istotou. Rozdiel je v tom, že novinárovi sa chyba objaví na titulke.

Prečo je dôležité hovoriť s tými, o ktorých píšeme

Najsilnejšia časť rozhovoru sa netýka politikov, ale remesla. Pokorná vysvetľuje, prečo je podstatné, aby sa novinári rozprávali s ľuďmi, o ktorých píšu — aj vtedy, keď je to nepohodlné, aj vtedy, keď odpoveď zrejme nepríde.

Znie to ako samozrejmosť. V praxi to samozrejmosť nie je. Je oveľa jednoduchšie napísať text z dokumentov, z verejných vyjadrení a z reakcií tretích strán než zdvihnúť telefón človeku, ktorý vás nemá rád. Ten telefonát však robí rozdiel medzi rekonštrukciou a odhadom.

Otázka, ktorá nezaznie, nie je neutrálna. Je to informácia, ktorá sa nikdy nedostane k tomu, kto sa podľa nej mal rozhodnúť.

Pre firmy z toho vyplýva niečo veľmi konkrétne. Ak vám novinár zavolá, nie je to útok — je to posledná príležitosť, aby vaša verzia bola v texte. Mlčanie nie je neutrálna pozícia. Mlčanie je rozhodnutie prenechať rozprávanie niekomu inému.

Čo to znamená pre slovenské podnikateľské prostredie

Podnikanie stojí na predvídateľnosti. Potrebujete vedieť, aká regulácia sa chystá, ako sa rozdeľujú verejné peniaze, komu patrí firma, s ktorou idete podpísať zmluvu. Túto prácu za vás nikto iný nerobí — investigatívna žurnalistika je v praxi lacná forma due diligence pre celú spoločnosť.

Keď sa informačné prostredie zahmlí, prvé sa zdražuje riziko. Overovanie partnera trvá dlhšie. Legislatívna zmena príde bez varovania. A reputačný útok sa šíri rýchlejšie než jeho vyvrátenie, pretože publikum už dávno stratilo prehľad o tom, ktorý zdroj čo znamená.

Ak si chcete tento prehľad budovať systematicky, pomôže rozšíriť si zdroje mimo spravodajského hlavného prúdu. Na Slovensku existuje slušná ponuka kanálov, ktoré rozoberajú spoločenské a politické dianie do hĺbky, ako aj tie, ktoré sa venujú investovaniu a ekonomike. Rôznorodosť zdrojov je najlacnejšia obrana proti manipulácii.

Reputácia sa dnes stavia inak

Ešte pred desiatimi rokmi bola komunikácia firmy s verejnosťou vecou tlačových správ. Dnes sa väčšina obrazu tvorí inde — vo videách, v podcastoch, v komentároch pod nimi. Zakladatelia, ktorí sa tomu naučili rozumieť, majú výhodu, ktorú nekúpite za mediálny rozpočet.

Ak si chcete osahať, ako sa v tomto prostredí hovorí o biznise, stojí za to sledovať domáce kanály o startupoch a podnikaní a tiež tie, ktoré rozoberajú predaj a marketing. Uvidíte, akým jazykom sa dnes hovorí o vašom odvetví — a či v tom jazyku vôbec figurujete.

Mlčanie voči novinárovi nie je opatrnosť. Je to rozhodnutie, že váš príbeh napíše niekto iný.

Čo si z toho odniesť

Rozhovor s Pokornou nie je náreka nad stavom médií. Je to opis pracovných podmienok — a tie sa týkajú každého, kto sa spolieha na overené informácie.

• Sledujte, kto chýba. Keď má nejaká inštitúcia dlhodobo iba priateľské otázky, problém nie je v odpovediach, ale v zozname pozvaných.
• Diverzifikujte zdroje. Tri nezávislé redakcie a dva odborné kanály vás ochránia lepšie než jeden obľúbený komentátor.
• Odpovedajte, keď vám volajú. Aj krátke stanovisko je lepšie než veta „na otázky nereagovali“.
• Rozlišujte kritiku a diskreditáciu. Otázka mieri na fakt. Zosmiešňovanie mieri na človeka.

Celý rozhovor si môžete pozrieť na kanáli Deníka N — trvá približne 35 minút a stojí za to práve pre tie pasáže, kde sa hovorí o remesle, nie o politike. Téma, v ktorej sú novinári pod tlakom, sa totiž nekončí pri redakciách. Končí pri kvalite rozhodnutí, ktoré robíte vy.

▶

Zdroje

• Reportérka Zdislava Pokorná: Umlčiavajú nás, zosmiešňujú a selektujú — Rozhovor Dušana Mikušoviča s investigatívnou reportérkou Deníku N, kanál Denník N, 18. augusta 2026, cca 35 minút.