Parížske ulice ako bojisko – účet zaplatia firmy

Spálené školy, vykradnuté obchody a zákazy vychádzania nie sú protest, ale ničenie, ktoré odnesú žiaci, policajti aj firmy od večierky po veľké obchodné reťazce.

Spálené školy, vykradnuté obchody a zákazy vychádzania nie sú protest, ale ničenie. Doplácajú naň žiaci aj policajti a účet zaplatia firmy – od večierky na rohu po veľké obchodné reťazce. Francúzsko musí zreformovať svoj verejný sektor, a to odvážne a s pomocou umelej inteligencie.

Romantické parížske ulice, ktoré si mnohí z nás pamätajú ako mesto kaviarní, kníhkupectiev a večerných prechádzok, vyzerajú tejto jesene ako bojisko. Školy horeli a boli vykradnuté, výklady rozbité, autá podpálené a zranených bolo približne 760 policajtov. Podľa francúzskeho ministerstva spravodlivosti bolo do 9. októbra zadržaných 6 877 osôb, z toho 86 percent tvorili maloletí. Toto sa nedá nazvať demonštráciou. Podpálená škola neopraví ani jednu triedu, len berie vzdelanie tým istým mladým ľuďom, v mene ktorých sa na uliciach vyčíňa. Násilie a ničenie treba odsúdiť jasne a bez akéhokoľvek „ale“.

Hnutie sa začalo v polovici septembra v školách parížskych predmestí a jeho pôvodné požiadavky boli celkom všedné: menšie triedy, budovy v poriadku a učiteľ, ktorý je naozaj na hodine. Dali sa presadzovať pokojne a mnohí to tak aj robili. Začiatkom októbra sa však situácia vyhrotila. Študenti 8. októbra vyliezli na stĺp na Bastilskom námestí a ľavicový politik Jean-Luc Mélenchon vyhlásil, že Bastila je opäť dobytá. Revolučná romantika je nebezpečné palivo, keď sú v uliciach maloletí. Vyšetruje sa vyše dvadsať prípadov policajného zákroku, pri jednom z nich prišlo pätnásťročné dieťa o ruku, a tieto prípady treba dôkladne objasniť, pretože právny štát sa meria aj tým, ako kontroluje vlastné použitie sily. Na podstate to však nič nemení: poriadok treba obnoviť.

Hnutie sa rozšírilo do Belgicka a Talianska a 17. októbra vyšli ľudia do francúzskych ulíc aj proti životným nákladom a cenám pohonných hmôt, čo pripomenulo časy žltých viest. Cez víkend 18. – 19. októbra vyhlásili viaceré mestá zákaz vychádzania. Práve tu účet zaplatia firmy, ktoré situáciu nespôsobili. Keď sa štvrť na večer uzavrie, kaviareň príde o večerné tržby, reštaurácia vyhodí suroviny, večierka zatvára s prázdnou pokladňou a kaderníctvo ruší objednaných zákazníkov. Nájomné, mzdy ani splátky úverov nepočkajú. To isté platí pre veľkých hráčov: obchodné reťazce a obchodné domy zatvárajú predajne skôr, zabíjajú výklady doskami, najímajú ďalšiu ochranku a posielajú zamestnancov do bezpečia, a večerné tržby nákupných centier sa úplne vytratia. Rabovanie a vandalizmus sa čoskoro prejavia v poistnom celého maloobchodu. Situácia nevyhnutne pripomína pandemické obmedzenia, keď firmy niesli neúmerný podiel z ceny za zatvorenú spoločnosť – malé často až po bankrot, veľké reťazce v podobe nútených prestojov a zatvorených predajní – a mnohé sa už nikdy nepostavili na nohy. Teraz sa to opakuje bez vírusu: podnikanie stojí, lebo ulice nie sú bezpečné. Preto je vlastná finančná rezerva prvou poistkou podnikateľa aj v najstabilnejších krajinách Európy.

Najťažšia otázka je jednoduchá: čo tieto firmy urobili zle? Na videách zdieľaných z ulíc mladí ľudia rozbíjajú výklady malých obchodov s oblečením aj predajní reťazcov a vynášajú tovar z regálov. Obchod budovaný roky príde za jediný večer o výklad, zásoby a prinajmenšom o sumu spoluúčasti z poistky, a stratenú dôveru v bezpečnosť štvrte nevynahradí žiadna poisťovňa. Vyrabovaná predajňa reťazca zasa znamená predavačov, ktorí sa boja nastúpiť na zmenu, zatvorené prevádzky a náklady, ktoré sa napokon premietnu do cien pre všetkých spotrebiteľov. Ani jedna z týchto firiem nerozhoduje o veľkosti tried ani o stave školských budov. Nesú jedno z najvyšších daňových a odvodových zaťažení v Európe, z ktorého sa financujú práve tie školy, za ktoré vraj ulice pochodujú. Škoda je preto dvojnásobná. Najprv firma financuje systém svojimi daňami a potom zaplatí za jeho zlyhanie rozbitými výkladmi. Ak má táto vzbura nejaký odkaz, mal by smerovať k tým, ktorí rozhodujú, nie k obchodom.

V pozadí je štruktúra, ktorá vysvetľuje frustráciu, no násilie neospravedlňuje. Podľa francúzskeho štatistického úradu INSEE dosiahli verejné výdavky minulý rok približne 57 percent hrubého domáceho produktu, deficit verejných financií okolo 5 percent a dlh zhruba 116 percent. Vo verejnom sektore pracuje približne 5,9 milióna ľudí, teda asi pätina všetkých zamestnaných. Napriek tomu nezamestnanosť vzrástla na približne 8 percent, najvyššie za posledné roky, a bez práce je zhruba 21 percent ľudí vo veku 15 až 24 rokov. Francúzsku teda nechýbajú verejné peniaze ani verejní zamestnanci. Chýba efektívnosť: peniaze uviaznu v úradných štruktúrach a nedostanú sa do triedy na predmestí ani k prvej práci mladého človeka. Menšinová vláda premiéra Sébastiena Lecornua prisľúbila približne 3 000 zastupujúcich učiteľov, čo je správne gesto, no štruktúru nemení, a prezidentské voľby v apríli 2027 sťažujú veľké reformy práve vtedy, keď sú najviac potrebné.

Úprimne povedané, Francúzsko čaká ešte tvrdšia zmena. Keď začne efektívnejšie využívať umelú inteligenciu a osekávať kancelársku prácu vo verejnom sektore, nezamestnanosť pravdepodobne najprv vzrastie, než začne klesať. Spracovanie formulárov, výkazníctvo a príprava rutinných rozhodnutí sú presne tá práca, ktorú umelá inteligencia zvládne rýchlejšie a lacnejšie. Toto netreba obchádzať peknými rečami. Zároveň je to príležitosť, ktorú Francúzsko desaťročia nedokázalo využiť: keď sa úradné papierovanie zautomatizuje, uvoľnia sa peniaze aj ľudia tam, kde stroj nikoho nenahradí. Francúzsko by mohlo zamestnať viac učiteľov, zmenšiť triedy a investovať do odborného vzdelávania bez toho, aby ďalej rástol dlh. Presun zdrojov z úradov do tried je presne tá reforma, ktorú školy žiadajú, no nezrodí sa na barikádach, ale rozhodnutiami.

Tá istá technológia je aj nástrojom firiem. Boom umelej inteligencie nie je hra len pre korporácie: AI asistent zvládne v jednočlennej firme zákaznícku podporu, prípravu podkladov pre účtovníctvo aj marketing za cenu, ktorá by si ešte pred pár rokmi vyžadovala platiť zamestnanca. Pre zvyšok Európy sú nepokoje vo Francúzsku varovaním. Stabilná a predvídateľná EÚ, ktorá má verejné financie v poriadku, je pre firmy najlepšou ochranou, pretože investície aj zákazníci smerujú tam, kde budúci týždeň vyzerá rovnako ako tento. Najmä malá firma by mala teraz urobiť tri veci. Po prvé, udržať podnikanie natoľko štíhle, aby dokázala zmeniť smer, keď sa zmení trh alebo bezpečnostná situácia. Po druhé, zaviesť umelú inteligenciu s rozmyslom – najprv dáta, potom nástroje – a tak, aby dôvera a rýchlosť išli ruka v ruke. A po tretie, pripraviť sa na výpadky: hotovostná rezerva, online predaj a prevádzkový model, ktorý ustojí niekoľko zatvorených večerov bez bankrotu. Podnikateľ si nevyberie, či budú horieť autá v susednej ulici, ale môže si vybrať, či to jeho firma ustojí.

▶

Najprv firma financuje systém svojimi daňami a potom zaplatí za jeho zlyhanie rozbitými výkladmi.

Presun zdrojov z úradov do tried je presne tá reforma, ktorú školy žiadajú, no nezrodí sa na barikádach, ale rozhodnutiami.

Zdroje

• INSEE – Institut national de la statistique et des études économiques — Údaje o verejných výdavkoch, deficite, dlhu a nezamestnanosti vo Francúzsku
• Students face riot police as protests over school conditions escalate in France • FRANCE 24