Digitalizácia firmy: dáta skôr než AI nástroje

Podnikateľ Igor Tkáč vysvetľuje v podcaste Growcast, prečo firemná digitalizácia stojí na usporiadaných dátach, nie na nákupe AI nástroja.

Digitalizácia firmy znie dnes ako jednoduchá rovnica: kúpiť nástroj, pripojiť umelú inteligenciu a čakať na zázrak. Igor Tkáč, majiteľ IT spoločnosti IGT Systems, ktorá prepája systémy nadnárodných korporácií a zároveň vyvíja digitálne riešenia pre malé a stredné firmy, hovorí v podcaste Growcast od Forbes Slovensko o inom poradí krokov. Skôr než firma investuje do akéhokoľvek AI nástroja, musí vedieť, aké dáta má, kde ich má uložené a kto k nim má prístup. Bez tohto kroku je nákup softvéru len drahou kozmetikou na povrchu neporiadku.

Prečo digitalizácia nezačína nákupom AI nástroja, ale dátami?

Tkáč pôsobil desať rokov v zahraničí, kde sa podieľal na prepájaní systémov veľkých nadnárodných firiem. Túto skúsenosť preniesol aj do vlastného podnikania a firemnej kultúry IGT Systems – firmy, ktorá sa so svojím prístupom umiestnila v TOP 3 ocenenia Growclub TOP 10 v kategórii IT. Jadro jeho posolstva je jednoduché: digitalizácia je najprv upratovanie, až potom technológia.

Malá alebo stredná firma na Slovensku má zvyčajne dáta rozhádzané v tabuľkách, e-mailoch, účtovnom systéme a hlavách niekoľkých ľudí. Keď sa na tento neporiadok napojí AI nástroj, dostane presne to, čo doň vložíte – neporiadok, len rýchlejšie spracovaný.

Aké dáta firma potrebuje usporiadať skôr?

Prvý krok nie je nákup licencie, ale audit: čo firma zbiera, kde to uchováva a čo z toho je skutočne využiteľné. Až potom má zmysel pýtať sa, ktorý AI nástroj danú úlohu zvládne. Ak firma tento poriadok nemá, riskuje podobné scenáre, aké opisuje článok o úniku údajov z dánskeho registra obyvateľov – dôkaz, že neusporiadané alebo nedostatočne chránené dáta sa skôr či neskôr vypomstia.

Ako prekonať odpor zamestnancov k zmene?

Druhá veľká téma rozhovoru je ľudská stránka digitalizácie. Nový systém alebo AI nástroj narazí takmer vždy na rovnaký problém – zamestnanci ho vnímajú ako hrozbu alebo ako niečo, čo im niekto nanútil zhora.

Zapojenie ľudí do tvorby vlastných riešení

Tkáč v podcaste hovorí o skúsenosti, že odpor klesá, keď majú zamestnanci priamy vplyv na to, ako riešenie vyzerá a čo presne robí. Ľudia, ktorí si spoluvytvoria vlastný nástroj, ho prijmú ľahšie než nariadenie zhora. Táto participácia sa spája aj s potrebou, aby zamestnanci vedeli technológiám rozumieť – nielen ich používať. Práve o tom, ako sa dá v firmách budovať reálne porozumenie fungovaniu AI, píše článok o čítaní s porozumením AI vo firmách.

Súčasťou dôvery je aj jasné vymedzenie, čo môže AI nástroj rozhodovať sám a kde musí zasiahnuť človek. Touto hranicou medzi automatizáciou a ľudskou právomocou sa podrobnejšie zaoberá článok o bezpečnosti a hraniciach právomoci AI.

Ako umelá inteligencia mení biznis IT firiem na Slovensku?

Tretia časť rozhovoru patrí samotnej firme IGT Systems a tomu, ako sa menil jej biznis model. Spoločnosť pôvodne stavala na veľkých projektoch pre nadnárodné korporácie – zložité integrácie, dlhé implementácie, veľké rozpočty.

Od korporátnych projektov k produktom pre malé firmy

S nástupom umelej inteligencie sa podľa Tkáča otvoril priestor aj pre menších hráčov. Riešenia, ktoré si predtým mohla dovoliť len veľká korporácia, sa dajú postaviť efektívnejšie a lacnejšie aj pre malú alebo strednú firmu. IGT Systems preto rozširuje ponuku aj smerom k produktom pre menšie spoločnosti, nielen k zákazkovým projektom pre giganty.

Tento posun má zmysel aj z pohľadu kapitálovej efektivity – menšia firma nepotrebuje míňať na AI rovnaké rozpočty ako korporácia, aby získala podobný úžitok. Podobnú výhodu slovenských startupov, ktoré musia byť od začiatku efektívnejšie s kapitálom, rozoberá článok o kapitálovej efektivite ako výhode slovenských startupov. Rozhodnutie, do akých AI nástrojov firma investuje a kto za ne v organizácii nesie zodpovednosť, sa čoraz častejšie dostáva aj na úroveň vedenia a predstavenstva – téme sa venuje článok o predstavenstvách a umelej inteligencii.

Čo si z toho môžu malé firmy odniesť?

Odkaz z rozhovoru s Igorom Tkáčom je pre slovenských podnikateľov praktický, aj keď jednoduchší na papieri než v reálnej realizácii. Poradie krokov je: najprv dáta, potom ľudia, až nakoniec nástroj.

Firma, ktorá si najprv upratuje svoje dáta, vie presne, čo chce od AI nástroja požadovať. Firma, ktorá zapojí zamestnancov do tvorby riešenia, získa menší odpor a rýchlejšie osvojenie. A firma, ktorá sleduje, ako sa menia možnosti pre menších hráčov, nemusí digitalizáciu odkladať len preto, že na veľké korporátne riešenia jednoducho nemá rozpočet.

Pre malé a stredné podniky v Európskej únii je to dobrá správa: technológie, ktoré boli donedávna výsadou veľkých hráčov, sa postupne stávajú dostupné aj pre menšie firmy – a to je presne ten druh konkurenčnej výhody, ktorý si zaslúži podporu, nie podozrievavosť.

Ľudia, ktorí si spoluvytvoria vlastný nástroj, ho prijmú ľahšie než nariadenie zhora.

Poradie krokov je: najprv dáta, potom ľudia, až nakoniec nástroj.

▶

Zdroje

• Growcast #6: Ako sa po príchode AI mení IT svet (Igor Tkáč, IGT Systems) – Forbes Slovensko — Zdrojový podcastový rozhovor, publikovaný 13.10.2026.