NIS2, AI Act, CRA a CSA menia spôsob, akým slovenské firmy riadia riziká, produkty aj zodpovednosť vedenia.
Kybernetická bezpečnosť už nie je témou iba pre IT oddelenie. V slovenskej firme dnes vstupuje do rozhodovania o produktoch, dodávateľoch, umelej inteligencii aj zodpovednosti vedenia. Diskusia ITAPA s Miroslavom Havelkom, Róbertom Kováčom a Zuzanou Regendou ukazuje, prečo sa popri NIS2, AI Acte, Akte o kybernetickej odolnosti a pripravovanej revízii Cybersecurity Actu ľahko stratí aj skúsený manažér.
Problémom nie je iba počet predpisov. Jednotlivé pravidlá sa stretávajú v tej istej firme, pri tom istom produkte a často aj pri rovnakých dátach. Podnik preto potrebuje rozumieť nielen každej regulácii osobitne, ale aj tomu, ako spolu súvisia.
Štyri vrstvy, jeden podnikateľský problém
Regulačná vlna môže na prvý pohľad pôsobiť ako nepreniknuteľná spleť skratiek. Jej vnútorná logika je však praktická: chrániť organizácie, digitálne produkty, používateľov a dôveryhodnosť technológií. Pre firmu je dôležité správne určiť, ktorých jej činností sa jednotlivé pravidlá týkajú.
Čo jednotlivé pravidlá otvárajú
- NIS2 posúva kybernetické riziká bližšie k riadeniu organizácie. Nestačí mať bezpečnostné nástroje; firma musí vedieť, kto rozhoduje, ako reaguje na incident a čím preukáže, že svoje povinnosti skutočne plní.
- AI Act prináša pravidlá pre používanie umelej inteligencie a možnosť významných sankcií. Dôležité je rozlišovať medzi občasným experimentom a AI, ktorá sa stala súčasťou produktu alebo firemného procesu.
- Cyber Resilience Act, teda CRA, obracia pozornosť na kybernetickú odolnosť produktov s digitálnymi prvkami. Pre vývojárov a technologické firmy sa bezpečnosť čoraz viac stáva súčasťou celého životného cyklu produktu.
- Cybersecurity Act, teda CSA, tvorí ďalšiu vrstvu európskeho rámca. Jeho pripravovaná revízia pripomína, že regulačné prostredie sa nekončí prijatím jedného zákona, ale ďalej sa vyvíja.
Najväčšou chybou by bolo rozdeliť tieto témy do štyroch nesúvisiacich priečinkov. Rovnaký dodávateľ môže pracovať s citlivými údajmi, poskytovať digitálny produkt a zároveň využívať AI. Aj preto je užitočné sledovať, ako sa v praxi mení prechod od jednotlivých promptov k ucelenému AI systému.
Regulácia nie je séria izolovaných formulárov. Je to mapa rozhodnutí, zodpovedností a dôkazov.
Najväčšie riziko vzniká medzi oddeleniami
Technický tím môže poznať slabé miesta systému, právnik môže sledovať nové povinnosti a vedenie môže rozhodovať o rozpočte. Ak však tieto tri skupiny nemajú spoločný obraz, dôležitá informácia sa stratí práve na rozhraní ich zodpovedností.
Kybernetická bezpečnosť sa preto musí dostať do bežného riadenia firmy. Neznamená to, že každý zakladateľ má byť expertom na šifrovanie alebo každý vývojár právnikom. Znamená to, že firma vie pomenovať riziko zrozumiteľne, priradiť mu vlastníka a urobiť rozhodnutie v správnom čase.
Podobné otázky vznikajú aj pri nástrojoch, ktoré sa používajú takmer nebadane. Praktické využitie hlasového režimu ChatGPT môže vyzerať ako drobné zlepšenie pracovného dňa. Z pohľadu organizácie však otvára otázky o zadávaných informáciách, schvaľovaní nástrojov a zodpovednosti za ich výstupy.
Kde začať bez regulačnej paniky
Prvým krokom nemusí byť nákup ďalšieho systému. Užitočnejšie je vytvoriť spoločný prehľad:
- aké digitálne služby, produkty a AI nástroje firma používa,
- ktoré procesy sú kritické pre zákazníkov a prevádzku,
- kto vlastní jednotlivé riziká a kto o nich rozhoduje,
- aké dôkazy o kontrolách a rozhodnutiach firma uchováva,
- ktorí dodávatelia môžu ovplyvniť kontinuitu alebo bezpečnosť služby.
Takýto základ pomáha odhaliť medzery bez ohľadu na to, pod ktorú skratku napokon spadnú. Zároveň bráni tomu, aby sa rovnaké informácie zbierali viackrát v rôznych tímoch.
Dobré riadenie súladu nezačína otázkou, ktorý formulár vyplniť, ale otázkou, kde môže firma stratiť kontrolu.
Compliance musí fungovať ako živý systém
Riadenie súladu, často označované anglickým slovom compliance, znamená spôsob, akým firma priebežne zisťuje svoje povinnosti, zavádza opatrenia a dokazuje ich fungovanie. Ak zostane iba jednorazovým projektom pred auditom, pri ďalšej zmene produktu alebo regulácie rýchlo zastará.
- Zmapujte rozsah. Spojte produkty, služby, AI nástroje, dáta a dodávateľov s povinnosťami, ktoré sa ich môžu týkať.
- Určte vlastníkov. Každé významné riziko potrebuje človeka s právomocou konať, nielen meno uvedené v tabuľke.
- Zjednoťte dôkazy. Rozhodnutia, testy, incidenty a nápravné opatrenia evidujte tak, aby ich bolo možné dohľadať a vysvetliť.
- Kontrolujte zmeny. Nový dodávateľ, funkcia alebo AI model môže zmeniť rizikový profil produktu. Posúdenie preto patrí aj do vývoja a nákupu.
Tento prístup nie je brzdou rastu. Práve rast odhalí procesy, ktoré fungovali iba vďaka tomu, že sa všetci poznali a rozhodovali pri jednom stole. Rovnakú lekciu vidíme aj pri škálovaní značky po kríze: improvizácia pomôže na začiatku, no ďalšiu etapu unesie iba vedome postavený systém.
Čo si z toho môže firma odniesť
Regulačná vlna okolo NIS2, AI Actu, CRA a CSA nemusí viesť k štyrom paralelným projektom. Oveľa rozumnejšie je vybudovať jeden systém riadenia rizík a súladu, ktorý dokáže nové požiadavky postupne prijímať.
- Začnite prehľadom technológií, procesov a dodávateľov.
- Preložte právne požiadavky do konkrétnych rozhodnutí a zodpovedností.
- Zapojte vedenie, právnikov aj technické tímy do jednej diskusie.
- Vnímajte dokumentáciu ako pamäť firmy, nie ako povinnú dekoráciu.
Najväčšou výhodou nebude iba pripravenosť na kontrolu. Firma, ktorá pozná svoje kritické miesta, dokáže rýchlejšie reagovať na incident, lepšie vyberať technológie a dôveryhodnejšie hovoriť so zákazníkmi. V čase regulačnej smršte je práve táto orientácia konkurenčnou výhodou.

Zdroje
- Regulačná smršť v kybernetickej bezpečnosti – Diskusia — Diskusia kanála ITAPA, ktorú moderuje Miroslav Havelka; diskutujú Róbert Kováč a Zuzana Regenda z MIRRI SR.
Innohub TV
Pozrite si tento obsah aj na Innohub TV
Vybrali sme pre vás klipy z Innohub TV, ktoré pokračujú v rovnakej téme.
